Том. 13 Бр. 2 (2021): Архиви на јавно здравје
Клинички истражувања

Предиктивен потенцијал на MELD и Child-Turcotte-Pugh II скорот за СБП кај пациенти со црнодробна цироза и асцит

Фана Личоска Јосифовиќ
Универзитетска клиника за гастроентерохепатологија; Универзитет „Св. Кирил и Методиј” во Скопје, Медицински факултет, Република Северна Македонија
Калина Гривчева Старделова
Универзитетска клиника за гастроентерохепатологија; Универзитет „Св. Кирил и Методиј” во Скопје, Медицински факултет, Република Северна Македонија
Бети Тодоровска
Универзитетска клиника за гастроентерохепатологија; Универзитет „Св. Кирил и Методиј” во Скопје, Медицински факултет, Република Северна Македонија
Магдалена Генадиева Димитрова
Универзитетска клиника за гастроентерохепатологија; Универзитет „Св. Кирил и Методиј” во Скопје, Медицински факултет, Република Северна Македонија
Лидија Петковска
Универзитетска клиника за токсикологија; Универзитет „Св. Кирил и Методиј” во Скопје, Медицински факултет, Република Северна Македонија
Мери Трајковска
Универзитетска клиника за гастроентерохепатологија; Универзитет „Св. Кирил и Методиј” во Скопје, Медицински факултет, Република Северна Македонија

Објавено 2021-11-20

Клучни зборови

  • спонтан бактериски перитонитис,
  • Child-Turcotte-Pugh II скор,
  • MELD скор

Како да се цитира

1.
Личоска Јосифовиќ Ф, Гривчева Старделова К, Тодоровска Б, Генадиева Димитрова М, Петковска Л, Трајковска М. Предиктивен потенцијал на MELD и Child-Turcotte-Pugh II скорот за СБП кај пациенти со црнодробна цироза и асцит. Arch Pub Health [Internet]. 2021 Nov. 20 [cited 2024 Jul. 16];13(2):101-9. Available from: https://id-press.eu/aph/article/view/6022

Апстракт

Поради широкиот спектар на потенцијални компликации кои може да доведат до  мултисистемско органско попуштање и смрт,  многу е важно кај пациентите со спонтан бактериски перитонитис (СБП) да се направи проценка на должината на преживување и ризикот од смртен исход. Целта на трудот беше да се одреди предиктивниот потенцијал на MELD и Child-Turcotte-Pugh II скорот (CTP II) за  СБП кај пациентите со црнодробна цироза и асцит. Материјал и методи: Студијата беше дизајнирана како проспективно-аналитичко-опсервациска и се спроведе на Универзитетската  клиника за гастроентерохепатологија во Скопје во период од една година. Студиска популација беа хоспитализирани пациенти со етаблирана црнодробна цироза, без оглед на етиологијата, вкупно 70 пациенти, поделени во две групи, 35 пациенти со СБП и 35 без СБП.  Прогностички скорови кај пациенти со црнодробна цироза и асцит:   MELD скор, според формулата: MELD = [(0,957 х Ln Creatinin) + (0,378 х Ln Bilirubin) + (1,12 х Ln INR) + (0,643) х 10]. СТП II скор вклучува 6 параметри: албумин и билирубин во серум, количина на асцит, степен на енцефалопатија, протромбинско време (ПВ) и креатинин во серум, а проценка на степенот на хепатална енцефалопатија(HE) со West-Haven-овите критериуми. Резултати: Просечната вредност на MELD скорот кај пациентите со СБП изнесуваше 22,6±8,27 а кај  оние без СБП просечната вредност беше пониска и изнесуваше 17,83±5,87. Според Mann-Whitney U тестот, разликата помеѓу просечните вредности беше статистички сигнификантна за p<0,05 (z =2,41; p=0,015). Вредност на скорот од 30 до 39 беше регистрирана кај  25,7% од пациентите со СБП, а само кај 2,9% од оние без СБП; процентуалната разлика беше статистички сигнификантна за p<0,05 (Difference тест, p=0,0064).Кај пациентите со СБП беше регистрирана просечна вредност на CTP II скорот од 13,09±2,48 или во поени 100,0%, класа C. Кај пациентите без СБП беше регистрирана просечна вредност на  CTP II скорот од 9,63±1,62 или класа B  кај 65,7%  и  класа C кај 34,3%. Процентуалната разлика беше статистички сигнификантна за p<0,05 (Difference тест, p=0,000000). Според Mann-Whitney U тестот, разликата помеѓу просечните вредности беше статистички сигнификантна за p<0,05 (z =-5,44; p=0,00001).ROC-анализата покажа дека CTP II скорот придонесува за дијагностицирање на СБП - 90,7% (p = 0,000) (одличен предиктор), поблизу до идеалната вредност од 1,0 и над најлошата вредност од 0,5.ROC-анализата покажа дека MELD скорот не придонесува за дијагностицирање на СБП  со 66,7% (p = 0,017) (слаб предиктор), поблизу e до најлошата вредност од 0,5. Заклучок:Нашето истражување потврди дека СБП се јавува кај пациенти со тешка хепатална дисфункција пресметана според CTP II и MELD скорот. Средната вредност на MELD скорот кај пациенти со СБП беше поголема отколку кај пациенти со не-СБП. Од друга страна, сите пациенти со СБП имаа просечна вредност на CTP II, C-класа, додека најголем процент од пациентите со не-СБП беа B-класа. MELD скорот е слаб предиктор за СБП. Најдобар предиктор за предвидување на СБП е CTP II (ранг C) скор.

Downloads

Download data is not yet available.

Референци

  1. Child C, Turcotte J. The liver and portal hypertension. In:Child CI, ed. Surgery and Portal Hypertension. Philadelphia,USA: W. B. Saunders, 1964: 50–8.
  2. Pugh R, Murray-lyon I, Dawson J. Transection of the oesophagus for bleeding oesophageal varices. Br J Surg1973; 60: 646–9. DOI: https://doi.org/10.1002/bjs.1800600817
  3. Vorobioff J, Groszmann RJ, Picabea E, et al. Prognostic value of hepatic venous pressure gradient measurements in alcoholic cirrhosis: A 10-year prospective study. Gastroenterology 1996;111(3):701-9. DOI: https://doi.org/10.1053/gast.1996.v111.pm8780575
  4. Shah DN, Ventura-Cots M, Abraldes JG, et al. Alcohol-related liver disease is rarely detected at early stages compared with liver diseases of other etiologies worldwide. Clin Gastroenterol Hepatol 2019;17(11):2320-2329. DOI: https://doi.org/10.1016/j.cgh.2019.01.026
  5. Planas R, Balleste B, Alvarez MA, Rivera M, Montoliu S, Galeras JA, et al. Natural history of decompensated hepatitis C virus-related cirrhosis. A study of 200 patients. J Hepatol 2004;40:823-30. DOI: https://doi.org/10.1016/j.jhep.2004.01.005
  6. Shetty K, Rybicki L, Carey WD. The Child-Pugh classification as a prognostic indicator for survival in primary sclerosing cholangitis. Hepatology 1997;25:1049-53. DOI: https://doi.org/10.1002/hep.510250501
  7. Zeitoun G, Escolano S, Hadengue A, et al. Outcome of Budd-Chiari syndrome: a multivariate analysis of factors related to survival including surgical portosystemic shunting. Hepatology 1999;30:84-9. DOI: https://doi.org/10.1002/hep.510300125
  8. Wiesner RH, McDiarmid SV, Kamath PS, Edwards EB, Malinchoc M, Kremers WK, et al. MELD and PELD: application on survival models to liver allocation. Liver Transpl 2001;7:567-80.
  9. Dharel N, Bajaj JS. Definition and nomenclature of hepatic encephalopathy. J Clin Exp Hepatol 2015 Mar;5(Suppl 1):S37-41 DOI: https://doi.org/10.1016/j.jceh.2014.10.001
  10. Angermayr B, Cejna M, Karnel F,et al. Child-Pugh versus MELD score in predicting survival in patients undergoingtransjugular intrahepatic portosystemic shunt. Gut 2003; 52:879–85. DOI: https://doi.org/10.1136/gut.52.6.879
  11. Samiullah S, Qasim R, Khalid S, Hussain BG, Mukhtair J, Akbar Y. Evaluation of creatininemodified Chid-Pugh skore for predicting short-term prognosis of patients with decompensated cirrhosis of liver as compare to original Child-Pugh score. J Ayub Med Coll Abbottabad 2009;21(2):64-7.
  12. Malinchoc M, Kamath PS, Gordon FD, Peine CJ, Rank J, ter Borg PC. A model to predict poor survival in patients undergoing transjugular portosystemic intrahepatic portosystemic shunts. Hepatology 2000;31:864-71. DOI: https://doi.org/10.1053/he.2000.5852
  13. Said A, Williams J, Holden J, Remington P, Gangnon R, Musat A, Lucey MR. Model of endstage liver disease score predicts mortality across a broad spectrum of liver disease. J Hepatol 2004;40:897-903. DOI: https://doi.org/10.1016/j.jhep.2004.02.010
  14. Martin AP, Bartels M, Hauss J, Fangmann J. Overview of the MELD score and the UNOS adult liver allocation system. Transplant Proc 2007;39:3169-74. DOI: https://doi.org/10.1016/j.transproceed.2007.04.025
  15. Ravaioli M, Grazi GL, Ballardini G, et al. Liver transplantation with the Meld system: a prospective study from a single European center. Am J Transplant 2006;6:1572-7. DOI: https://doi.org/10.1111/j.1600-6143.2006.01354.x
  16. Schepke M, Roth F, Fimmers R, Brensing KA, Sudhop T, Schild HH, Sauerbruch T. Comparison of MELD, Child-Pugh, and Emory model for the prediction of survival in patients undergoing transjugular intrahepatic portosystemic shunting. Am J Gastroenterol 2003;98: 1167-74. DOI: https://doi.org/10.1111/j.1572-0241.2003.07515.x
  17. Wiesner RH, McDiarmid SV, Kamath PS, Edwards EB, Malinchoc M, Kremers WK, et al. MELD and PELD: application on survival models to liver allocation. Liver Transpl 2001;7:567-80. DOI: https://doi.org/10.1053/jlts.2001.25879
  18. Thanopoulou AC, Koskinas JS, Hadziyannis SJ. Spontaneous bacterial peritonitis (SBP): clinical, laboratory, and prognostic features. A single-center experience. Eur J Intern Med 2002;13(3):194-8. DOI: https://doi.org/10.1016/S0953-6205(02)00027-4
  19. Oladimeji AA, Temi AP, Adekunle AE, Taiwo RH, Ayokunle DS. Prevalence of spontaneous bacterial peritonitis in liver cirrhosis with ascites. Pan Afr Med J 2013;15:128. DOI: https://doi.org/10.11604/pamj.2013.15.128.2702
  20. Coral G, Mattos AA, Damo DF, Viégas AC. Prevalence and prognosis of spontaneous bacterial peritonitis. Experience in patients from a general hospital in Porto Alegre, RS, Brazil (1991-2000). Arq Gastroenterol 2002; 39(3):158-62. 1. DOI: https://doi.org/10.1590/S0004-28032002000300005
  21. Such J, Runyon BA. Spontaneous bacterial peritonitis. Clin Infect Dis 1998;27:669–74. DOI: https://doi.org/10.1086/514940
  22. Heo J, Seo YS, Yim HJ, et al. Clinical features and prognosis of spontaneous bacterial peritonitis in korean patients with liver cirrhosis: a multicenter retrospective study. Gut Liver 2009;3(3): 197-204. DOI: https://doi.org/10.5009/gnl.2009.3.3.197
  23. Kasztelan-Szczerbinska B, Slomka M, Celinski K, et al. Prevalence of spontaneous bacterial peritonitis in asymptomatic inpatients with decompensated liver cirrhosis – a pilot study. Adv Med Sci 2011;56(1):13-7. DOI: https://doi.org/10.2478/v10039-011-0010-6
  24. Haddad L, Conte TM, Ducatti L, et al. MELD Score is not related to spontaneous bacterial peritonitis. Gastroenterol Res Pract 2015;2015:270456. DOI: https://doi.org/10.1155/2015/270456
  25. Zhang QB, Chen YT, Lion GD, Qian CC, Chen SJ, Huang KH. A combination of models for end-stage liver disease and cirrhosis-related complications to predict the prognosis of liver cirrhosis. Clin Res Hepatol Gastroenterol 2012;36:583-9. DOI: https://doi.org/10.1016/j.clinre.2012.04.014
  26. Obstein KL, Campbell MS, Reddy RK, et al. Association between model for end-stage liver disease and spontaneous bacterial peritonitis. Am J Gastroenterol 2007;102(12):2732-6. DOI: https://doi.org/10.1111/j.1572-0241.2007.01485.x
  27. Gayatri AA, Suryadharma IG, Purwadi N, Wibawa D. The relationship between a model of end stage liver disease score (MELD score) and the occurrence of spontaneous bacterial peritonitis in liver cirrhotic patients. Acta Medica Indonesiana 2007; 39(2): 75-78.
  28. Oey RC, van Buuren HR, de Jong DM, et al. Bacterascites: A study of clinical features, microbiological findings, and clinical significance. Liver Int 2018;38(12):2199-2209. DOI: https://doi.org/10.1111/liv.13929
  29. Desai AP, Reau N, Reddy G, et al. Persistant spontaneous bacterial peritonitis: a common complications in patients with spontaneous bacterial peritonitis and a high score in the model for end-stage liver disease. Ther Adv Gastroenterol 2010;5(5):275-83. DOI: https://doi.org/10.1177/1756283X11417037