Том. 13 Бр. 1 (2021): Архиви на јавно здравје
Клинички истражувања

Oдносот помеѓу нивото на серумскиот прокалцитонин и ц-реактивен протеин кај новороденчиња со сепса при различни видови на респираторна поддршка во единицата за интензивна нега и терапија

Аспазија Софијанова
Универзитетска клиника за детски болести; Универзитет Св. Кирил и Методиј во Скопје, Медицински факултет, Република Северна Македонија
Соња Бојаџиева
Универзитетска клиника за детски болести; Универзитет Св. Кирил и Методиј, Медицински факултет, Скопје, Република Северна Македонија
Силвана Наунова- Тимовска
Универзитетска клиника за детски болести; Универзитет ,,Св. Кирил и Методиј" во Скопје, Медицински факултет, Република Северна Македонија
Христина Манџуковска
Универзитетска клиника за детски болести; Универзитет ,,Св. Кирил и Методиј" во Скопје, Медицински факултет, Република Северна Македонија
Елизабета Шуперлиска
Универзитетска клиника за детски болести, Скопје, Република Северна Македонија
Оливера Јорданова
Универзитетска клиника за детски болести, Скопје, Република Северна Македонија

Објавено 2021-06-20

Клучни зборови

  • прокалцитонин,
  • новороденчиња,
  • респираторен дистрес синдром

Како да се цитира

1.
Софијанова А, Бојаџиева С, Наунова- Тимовска С, Манџуковска Х, Шуперлиска Е, Јорданова О. Oдносот помеѓу нивото на серумскиот прокалцитонин и ц-реактивен протеин кај новороденчиња со сепса при различни видови на респираторна поддршка во единицата за интензивна нега и терапија. Arch Pub Health [Internet]. 2021 Jun. 20 [cited 2024 Jul. 16];13(1):39-47. Available from: https://id-press.eu/aph/article/view/5995

Апстракт

Сепсата кај новороденчиња со респираторен дистрес синдром (РДС) и асфиксија е животозагрозувачка состојба и сè уште претставува важна причина за морталитет и морбидитет. Целта на оваа студија беше да се проценат предвидувачките вредности на прокалцитонинот (ПЦТ) како ран дијагностички и прогностички биохемиски маркер за сепса кај новороденчиња со РДС и асфиксија. Студијата беше дизајнирана како проспективна и испитавме 110 новороденчиња со докажана сепса, хоспитализирани во Единицата за интензивна нега и терапија (ЕИНТ), при Универзитетската клиника за детски болести - Скопје, во периодот од декември 2018 до јануари 2021 година. Нивото на прокалцитонин беше мерено со користење на имуноанализирачкиот систем Видас базиран на ЕЛФА методот. Новороденчињата со докажана сепса беа поделени во две групи. Во првата група беа анализирани 55 новороденчиња со РДС и докажана сепса, а во втората група 55 новороденчиња со асфиксија и докажана сепса. Статистичката анализа потврди значително различни вредности на ПЦТ во анализираниот период во првата група новороденчиња со РДС и докажана сепса, p<0,001. Највисоките просечни вредности (40,37±53,79) беа измерени за време на приемот со висок пик во споредба со втората група новороденчиња со асфиксија и докажана сепса. Статистичката анализа потврди сигнификантно различни вредности на ПЦТ во анализираниот временски период кај првата група новороденчиња со РДС и докажана сепса со механичка вентилација (МВ) и bubble континуиран позитивен притисок на дишните патишта (БЦПАП), споредено со втората група новороденчиња со асфиксија и докажана сепса,  p<0,001.  ПЦТ е ветувачки маркер за сепса кај новороденчиња со РДС, кој ја надополнува клиничката презентација и рутинските лабораториски параметри кои укажуваат на тешка инфекција за време на хоспитализацијата во ЕИНТ.

Downloads

Download data is not yet available.

Референци

  1. Kliegman RM, Stanton B, Geme JS, St Schor NF, Behrman RE. Nelson textbook of pediatrics. 20th ed. Philadelphia (PA): Elsevier Health Sciences; 2015
  2. Whicher J, Bienvenu J, Monneret G. Procalcitonin as an acute phase marker. Ann Clin Biochem 2001;38(Pt 5):483–493.
  3. Gogos CA, Drosou E, Bassaris HP, Skoutelis A. Pro- versus anti-inflammatory cytokine profile in patients with severe sepsis: a marker for prognosis and future therapeutic options. J Infect Dis 2000;181:176–180. DOI: https://doi.org/10.1086/315214
  4. Müller B, White JC, Nylén ES, Snider RH, Becker KL, Habener JF. Ubiquitous expression of the calcitonin-i gene in multiple tissues in response to sepsis. J Clin Endocrinol Metab 2001;86:396–404. DOI: https://doi.org/10.1210/jcem.86.1.7089
  5. Chiesa C, Panero A, Rossi N, Stegagno M, De Giusti M, Osborn JF, et al. Reliability of procalcitonin concentrations for the diagnosis of sepsis in critically ill neonates. Clin Infect Dis 1998;26:664–672. DOI: https://doi.org/10.1086/514576
  6. Christ-Crain M, Müller B. Procalcitonin in bacterial infections: hype, hope, more or less? Swiss Med Wkly 2005;135:451–460.
  7. Uzzan B, Cohen R, Nicolas P, Cucherat M, Perret GY. Procalcitonin as a diagnostic test for sepsis in critically ill adults and after surgery or trauma: a systematic review and meta-analysis. Crit Care Med 2006;34:1996–2003. DOI: https://doi.org/10.1097/01.CCM.0000226413.54364.36
  8. Bouiller JP, Dreyfus M, Mortamet G, Guillois B, Benoist G. Intrapartum asphyxia: Risk factors and short-term consequences. Journal de gynecologie, obstetrique et biologie de la reproduction 2015;45(6):626-32. DOI: https://doi.org/10.1016/j.jgyn.2015.06.022
  9. Mehrabadi A, Lisonkova S, Joseph KS. Heterogeneity of respiratory distress syndrome: risk factors and morbidity associated with early and late gestation disease. BMC pregnancy and childbirth 2016;16(1):281. DOI: https://doi.org/10.1186/s12884-016-1085-7
  10. Reuter S, Moser C, Baack M. Respiratory distress in the newborn. Pediatrics in review. 2014;35(10):417. DOI: https://doi.org/10.1542/pir.35-10-417
  11. Hibbard JU, Wilkins I, Sun L, Gregory K, Haberman S, Hoffman M et al. Respiratory morbidity in late preterm births. JAMA: the journal of the American Medical Association 2010;304(4):419. DOI: https://doi.org/10.1001/jama.2010.1015
  12. Bak SY, Shin YH, Jeon JH, Park KH, Kang JH, Cha DH, et al. Prognostic factors for treatment outcomes in transient tachypnea of the newborn. Pediatrics International 2012;54(6):875-80. DOI: https://doi.org/10.1111/j.1442-200X.2012.03693.x
  13. Bohlin K, Gudmundsdottir T, Katz-Salamon M, Jonsson B, Blennow M. Implementation of surfactant treatment during continuous positive airway pressure. Journal of Perinatology 2007;27(7):422-7. DOI: https://doi.org/10.1038/sj.jp.7211754
  14. Aldana-Aguirre JC, Pinto M, Featherstone RM, Kumar M. Less invasive surfactant administration versus intubation for surfactant delivery in preterm infants with respiratory distress syndrome: a systematic review and meta-analysis. Archives of Disease in Childhood-Fetal and Neonatal Edition 2017;102(1):F17-23. DOI: https://doi.org/10.1136/archdischild-2015-310299
  15. Bancalari E, Claure N. Advances in respiratory support for high risk newborn infants. Maternal health, neonatology and perinatology 2015;1(1):1-0. DOI: https://doi.org/10.1186/s40748-015-0014-5
  16. Aly H, Mohamed MA. An experience with a bubble CPAP bundle: is chronic lung disease preventable?. Pediatric research 2020;88(3):444-50. DOI: https://doi.org/10.1038/s41390-020-0763-3
  17. Baier C, Pirr S, Ziesing S, Ebadi E, Hansen G, Bohnhorst B, Bange FC. Prospective surveillance of bacterial colonization and primary sepsis: findings of a tertiary neonatal intensive and intermediate care unit. Journal of Hospital Infection 2019;102(3):325-31. DOI: https://doi.org/10.1016/j.jhin.2019.01.021
  18. Ugarte H, Silva E, Mercan D, DeMendonca A, Vincent JL. Procalcitonin used as a marker of infection in the intensive care unit. Crit Care Med 1999;27:498–504. DOI: https://doi.org/10.1097/00003246-199903000-00024
  19. Remington JS, Klein JO. Bacterial sepsis and meningitis. Infectious diseases of the fetus and newborn infant. Philadelphia: W.B.Saunders Company; 2001.
  20. Singer M, Deutschman CS, Seymour CW, Shankar-Hari M, Annane D, Bauer M et al. The third international consensus definitions for sepsis and septic shock (Sepsis-3). JAMA 2016;315(8):801-10. DOI: https://doi.org/10.1001/jama.2016.0287
  21. Stoll BJ, Hansen N, Fanaroff AA, et al. Changes in pathogens causing early-onset sepsis in very-low-birth-weight infants. N Engl J Med 2002; 347(4): 240–247.
  22. Weinschenk NP, Farina A, Bianchi DW. Premature infants respond to early-onset and late onset sepsis with leukocyte activation. J Pediatr 2000;137:345–350. DOI: https://doi.org/10.1067/mpd.2000.107846
  23. Hermansen CL and Lorah KN. Respiratory distress in the newborn. Am Fam Physician 2007;76(7):987-94
  24. Stoll BJ, Hansen N, Fanaroff AA, et al. Changes in pathogens causing early-onset sepsis in very-low-birth-weight infants. N Engl J Med 2002; 347(4):240–247. DOI: https://doi.org/10.1056/NEJMoa012657
  25. Whicher J, Bienvenu J, Monneret G. Procalcitonin as an acute phase marker. Ann ClinBiochem 2001;38(Pt 5):483–493. DOI: https://doi.org/10.1177/000456320103800505
  26. Oswyn G, Vince JD, Friesen H. Perinatal asphyxia at Port Moresby General Hospital: a study of incidence, risk factors and outcome. P N G Med J 2000;43:110–120. 4.
  27. PálsdóttirK, Thórkelsson T, Hardardóttir H, DagbjartssonA. Birth asphyxia, neonatal risk factors for hypoxic ischemic encephalopathy. Laeknabladid 2007; 93(10): 669-73
  28. Riedel S, et al. Procalcitonin as a marker for the detection of bacteremia and sepsis in the emergency department. Am J ClinPathol 2011; 135: 182-89. DOI: https://doi.org/10.1309/AJCP1MFYINQLECV2
  29. Schuetz P, Christ-Crain M, Müller B. Procalcitonin and other biomarkers for the assessment of disease severity and guidance of treatment in bacterial infections. Adv Sepsis 2008; 6,3: 82-89.
  30. Rhodes A, Evans LE, Alhazzani W, et al. Surviving Sepsis Campaign: International Guidelines for Management of Sepsis and Septic Shock: 2016. Intensive Care Med 2017; 43(3): 304-77. DOI: https://doi.org/10.1007/s00134-017-4683-6